Ak vám nevadí, že strávite dovolenku pri mori s azbukou všade kam sa pozriete, tak si toto mesto zamilujete. Aj napriek prítomnosti viac, či menej negatívnych znakov, ktoré však už k Ukrajine patria. To, že cez Nitru tečie rieka Hutpa, a extrém sa nečíta ako „ekctpem" by mala pre tých, ktorých povinná ruština v škole nezastihla, predsalen svojský nádych. Aj to je, svojim spôsobom, exotika.
Odesa je tretím najväčším mestom Ukrajiny, najväčším mestom na pobreží Čierneho mora a nachádza sa tu najväčší ukrajinský prístav. Je to moderné, bohaté a multikultúrne mesto. Je významným dopravným, a taktiež leteckým, uzlom. Smerujú sem pravidelné letecké spojenia z Prahy, Viedne, Budapešti aj Varšavy, takže z okolia Slovenska sa dá na dopravu do Odesy využiť každé hlavné letisko. Dobrodružnejším spôsobom dopravy k Čiernemu moru je vlak. Využiť sa dá priamy vozeň z Bratislavy, smer Ľvov, Kyjev, resp. Moskva s prestupom v akejkoľvek väčšej ukrajinskej stanici. Ja som si zvolil o niečo komplikovanejší variant, autobusom do Užhorodu a odtiaľ priamym expresom „Chadžibej" do Odesy. Cesta trvá takmer 20 hodín, takže lôžko je nevyhnutnosťou.
Veľkolepá železničná stanica
S takmer hodinovým meškaním vlak zastavuje v obrovskej železničnej stanici a víta ma jarným slnkom zaliata čiernomorská metropola. Železničný „vokzal" je veľkolepá krásna budova, ktorej nápisy, výjavy a motívy uctievajú Odesu ako hrdinské mesto (mesto - hrdina). Tento titul získalo ako jedno z dvanástich miest, v ktorých prebiehali najťažšie boje počas Veľkej vlasteneckej vojny vedúce k víťazstvu na východnom fronte v druhej svetovej vojne. Ako som si postupne všímal, táto na prvý pohľad socialistická pocta je veľmi častým motívom a pamätníky súvisiace nielen s týmto titulom, ale s Vlasteneckou vojnou všeobecne nájdete po celom meste.
Azda najväčším a najnavštevovanejším miestom pripomínajúcim túto vojnu je tzv. Memoriál 411. batérie. Veľkolepý park pripomínajúci akési vojenské múzeum môže nadchnúť, ale i pohoršiť. Pacifistov určite... Uprostred parku môžete vidieť vystavený obrnený vlak, vojenské vozidlá, delá, míny, muníciu, tanky, legendárnu „Kaťušu", no aj rarity ako dobovú stíhačku, loď, či ponorku. Park Memoriálu je predelený dlhým chodníkom, po stranách ktorého sú pamätné tabule uctievajúce každé hrdinské mesto. „Štyristojedenásta" ako tento park volajú domáci je tichým, ale veľmi frekventovaným miestom. V hustom stromovom poraste sa tu každú sobotu, nedeľu, či sviatok brodia desiatky áut s rodinami, aby strávili spoločné popoludnie pri ohni, grile a piknikovom stole.
Vystavená vojenská technika v Memoriáli 411. batérie (v pozadí ponorka a obrnený vlak)
Dlhá cesta parkom Memoriálu 411. batérie
Premávka v Odese sa môže javiť ako bláznivá, chaotická, no napriek tomu je plynulá. Na mnohých uliciach nenájdete čiary, dopravných značiek o poznanie menej ako u nás. V uliciach si môžete taktiež povšimnúť množstvo áut japonskej výroby (možno 90%), no veľké zastúpenie majú ešte stále Lady Žiguli, a to najmä ako taxíky. Ak si netrúfate vyraziť do odeských ulíc autom, môžete využiť mestskú hromadnú dopravu. Na výber máte električky (typy nám dobre známe z bratislavských a košických ulíc, ale aj modernejšie), trolejbusy a samozrejme autobusy, či lepšie povedané „maršrutky". Sú to malé žlté rozkošné vozidlá, ktoré jazdia bez cestovného poriadku v pravidelných intervaloch. Jedna jazda stojí 2,50 hrivny (čo je v prepočte na eurá asi 20 centov); cena je fixná a je jedno či sa poveziete jednu, alebo desať zastávok. Stačí pred výstupom zaplatiť a povedať šoférovi kde plánujete vystupovať. Maršrutiek tu jazdí mnoho a jazdia často, no vzhľadom na počet ľudí, ktorý ich využíva sa mi zdá ich veľkosť nie príliš rozumná. Pre porovnanie, jazda električkou stojí jednu hrivnu (necelých desať centov). Ak sa však potrebujete niekam dopraviť v noci, lepším variantom je taxík. Nie je veľmi drahý, no a ak naň nemáte šťastie, na krajnici vám zastaví ktokoľvek, kto je ochotný vás odviezť. Samozrejme, či oproti klasickému taxíku ušetríte, alebo prerobíte, je len na ochotnom vodičovi.
Počas jazdy v "maršrutke", toho miesta v nej naozaj nie je veľa
Medzi miesta kde to (nielen večer) žije nepochybne patrí turisticky najznámejšia ulica v Odese, Deribasovská (Derybasovskaya). Túto pešiu zónu lemuje obrovské množstvo obchodov, obchodných centier, reštaurácií, kaviarní a nachádza sa tu aj Mestský sad (park) s mnohými sochami, pamätníkmi a hrajúcou fontánou. Veľmi romantické miesto pre strávenie dlhého letného večera. V centre Odesy nájdete reštaurácie s kuchyňami snáď celého sveta, od ukrajinskej, cez gruzínsku, nórsku, až po čínsku. Suši vám však pripravia v každej z nich. Počas prechádzky po Deribasovskej narazíte na veľkú križovatku, z ktorej vykúka asi najkrajšia budova v Odese, Odeská opera. Ťažko opisovať tento architektonický skvost, myslím že fotografia prehovorí sama.
Nádherná budova Odeskej opery
Archeologické múzeum
Odeská radnica pred vstupom na Prímorský bulvár
Z opačnej strany opery miniete veľkú fontánu a vykuknú ďalšie krásne historické budovy, napríklad archeologické múzeum so známym súsoším Laokoón v popredí. No a na tomto „námestíčku" sa nachádza aj veľkolepá budova odeskej radnice a začína tu ďalšie miesto, ktoré jednoducho nemôžete v Odese nenavštíviť. Romantický park „Prímorský bulvár" vás chytí za srdce. Vo večerných hodinách stromy v parku svietia mnohými farbami, vanúci morský vzduch a výhľad do prístavu majú nezameniteľnú atmosféru. Ak odoláte sedeniu na lavičke pod vysvietenými stromami a dôjdete do polovice bulváru, privíta vás známa bronzová socha Duca de Richelieu. Tá sa hrdo týči na vrchole Potemkinovského schodiska, odkiaľ sa naskytá nádherný pohľad na odeský prístav. Potemkinove schody sú centrom kultúrneho diania, najmä pre pouličných umelcov, podobne ako Karlov most v Prahe, no iba v lete. Ja som to šťastie nemal, až na jednu tanečnicu, ktorej výkon však nestál ani za kopejku. Pochopiteľné, veď na jar sa všetko iba prebúdza. Schádzajúc po 192 potemkinovských schodoch som nemohol odtrhnúť oči od výhľadu na šíre more, pasažiersky terminál prístavu a masívny Hotel Odessa, týčiaci sa priamo nad ním. Smerom nahor sa vám postupne vynára spomínaná socha a výhľad na Katerininskú ulicu s množstvom hotelov a reštaurácií. Zdola sa schodisko zdá opticky dlhšie ako je v skutočnosti, keďže sa smerom nahor zužuje. Kto by však nevládal zdolať takmer dve stovky legendárnych kamenných schodov môže využiť aj lanovku vedúcu paralelne so schodiskom.
Podvečerné potemkinovské schodisko
Podvečerná romantika Prímorského bulváru
Pohľad na prístav pred a po západe Slnka, z vrcholu potemkinovského schodiska
Súsošie lúčiacej sa námorníkovej rodiny
Časť prístavu patriaca jachtovému klubu
Odesa je mestom mladých, je mestom, ktoré nespí ani v noci. Večerné ulice sú plné mladých ľudí bažiacich po zábave a mesto sa priam núka na plnohodnotné využitie dlhých letných večerov. K dispozícií je nespočetné množstvo barov, klubov, tanečných a karaoke podnikov, ktorých väčšina je na vyššej úrovni ako u nás. Nuž, predsa ide o prímorskú metropolu. To sa, žiaľ, na mnohých miestach odráža aj na cenách. Miesto, na ktorom som trpko oľutoval, že je ešte jar je odeské epicentrum zábavy zvané Arkadia. Miesto priamo na pobreží mora s lunaparkom, množstvom tanečných klubov, reštauráciami, dokonca so 4D kinom. Toto je to pravé orechové počas letnej dovolenkovej noci. Žiaľ ja som prechádzal iba okolo opustených komplexov. Jedná sa o takzvané letné kluby, vzhľadom na to, že sú „open air" (po slovensky: pod širákom) sú otvorené iba počas letnej sezóny. Niektoré majú dosah na pláž, takže ak sa vám tanečný parket máli, môžete vybehnúť do piesku a tí odvážnejší ba až do morských vĺn. Niet čo dodať, skrátka úžasné miesto.
Rozbúrené more na pobreží pred Delfináriom
Ak ste (podobne ako ja) jedným z tých, ktorí najväčšiu rybu videli na vianočnom jarmoku, v Odese určite zamierte do Delfinária. V mojom krátkom živote sa iba pár krát stalo, že som naozaj neveril vlastným očiam. Jedným z týchto prípadov bola aj šou v odeskom delfináriu. Tulene, delfíny a veľký biely delfín stvárali neuveriteľné kúsky. Celý čas sa však vo mne vynárala dilema, či tie zvieratá pri takýchto predstaveniach trpia, alebo nie. Na pohľad je to však nádherné a neuveriteľné divadlo, a to nielen pre deti. Svedčí o tom fakt, že všetky tri vystúpenia za deň sú vypredané do posledného miesta. Mimochodom vstupné na predstavenie je v prepočte asi 6 eur, ak si kúpite lístok do prvej rady, delfín vás ošpliecha úplne zadarmo.
Maják najväčšieho ukrajinského prístavu
A čo odeské pláže? Je ich tu neúrekom. Stačí si vybrať. Pláže so zábavnými podnikmi, hotelmi, barmi, alebo jednoduché tiché pláže bez rušivých elementov. Ja som vystihol obdobie neskorej jari, keď ortuť teplomera síce siahala nad 25 stupňov, more však bolo studené a súce len na jedno sekundové ponorenie za hodinu. Piesok bol však príjemný, aprílovo - májové Slnko mi uštedrilo peknú dávku červenej farby priamo na chrbát a naznačilo, že leto môže začať. Na odeských plážach nebolo ničím výnimočným stretnúť jedného, dvoch, či dokonca celú svorku všadeprítomných túlavých psov. S nimi sa však stretnete azda v celej krajine. Čo som však na pláži naozaj nečakal boli holuby a bolo ich tu viac než v centre mesta. Počas môjho pobytu bolo more ľudoprázdne (až na pár otužilcov a ich sekundové ponorenia), pláže boli ideálnym miestom na relax a zariadenia na pláži, žiaľ, zatvorené. No v lete to tu žije prímorským životom ako v každom dovolenkovom stredisku. Podľa slov domácich sú však ceny v plážových baroch počas letnej sezóny na miestne pomery neúmerne vysoké. Niet sa čo čudovať, v lete sú plné najmä bohatých ruských turistov.
Jedna z rušnejších odeských pláží sa prebudí už čoskoro
Čo povedať záverom? Možno stačí vyjadriť to, čo mi prebiehalo hlavou, keď som nastupoval do „Chabidžeja" pred 20 - hodinovou cestou späť do Užhorodu. Odesa ma jednoducho okúzlila. Úžasné mesto, ktoré stojí za to aspoň raz v živote navštíviť. Som vďačný za možnosť stráviť v ňom niekoľko dní a za zážitky, ktoré mi môj pobyt priniesol. Myslím, že pojem exotická dovolenka u mňa nabral úplne iný rozmer. Zaspávam s nádychom sentimentu a mám dojem, že odeské spomienky sa mi budú vynárať ešte poriadne dlho. Sbohom krásna Odesa a možno niekedy „do svidania".
