reklama

Sedím v práci a je mi dobre...

Sedím v práci a je mi dobre...s hlavou na stole počúvam ako dažďové kvapky klopkajú na okno. Ale ja neotvorím, nie som Popoluška. Zamyslel som sa nad vplyvom počasia na výkonnosť pracujúcej triedy v spoločnosti. Vychádzam pri tom z vlastných skúseností.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Sedím v práci a je mi dobre...s hlavou na stole počúvam ako dažďové kvapky klopkajú na okno. Ale ja neotvorím, nie som Popoluška. Zamyslel som sa nad vplyvom počasia na výkonnosť pracujúcej triedy v spoločnosti. Vychádzam pri tom z vlastných skúseností.

Po dlhom a upršanom víkende nadišiel tak túžobne očakávaný pondelok. Už od piatkového popoludnia strihám meter, pozerám sa každú chvíľku do kalendára. Občas pohľad odskočí aj na hodiny a pár krát do dňa aj do taniera (vo večerných hodinách dokonca do pohárika). V pondelok ráno konečne zvoní budík,...schoval som ho pod vankúš, aby neprechladol, a spím ďalej. Vtom ma zobudilo pár sms s blahoželaním k meninám. Aký šťastný to deň. Priatelia si dali tú námahu, aby mi v skorých ranných hodinách niečo popriali. Veď meniny v posvätný pondelok nemá hocikto. Asi preto som dnes nezaspal a stihol sa dokonca naraňajkovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som cez polootvorené oči pozrel z okna, nemohol som si nevšimnúť, že vonku zúri víkendové počasie. Po chodníkoch sa valia rieky vody, niektoré sa podobajú na svetoznáme veľtoky. Popred obchod sa valí Dunaj, všetci ranostaji, ktorí chcú mať na raňajky čerstvý chlieb dnes museli oprášiť člny, kajaky, kanoe a iné letné športové potreby. A majú pravdu, veď je predsa leto a k vode chodia všetci radi. Škoda len, že požičovňa vodných bicyklov je tak ďaleko. Po našom parkovisku steká zrejme Uh - to som usúdil podľa citosloviec suseda, štartujúceho čln. Z neba padajú veľké množstvá vody, mraky sa dotýkajú striech panelákov a viditeľnosť dosahovala rekordných pár metrov. Neverím tomu, že počasie vydržalo aj do pondelka. Veď cez týždeň má byť pekne. Ako to, že cez pracovnú dobu bude pršať?! Veď pršať má cez víkend keď sme všetci doma, v teple, a máme kopu voľného času, a môžeme ísť napríklad do prírody. Nevadí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvotné sklamanie som prekonal a keď som sa umyl, opäť som sa pozrel z okna. Bezúspešne. Pršalo ďalej. Nechcelo sa mi, ale predsa zarobiť si treba, obliekol si pršiplášť a obul gumáky. Keďže naša rodina má radšej zimu, nemáme doma čln. Ja som však športovec, povedal som si, že čerstvý vzduch mi nezaškodí a ranná prechádzka v letnom počasí upevní môj imunitný systém. Po chvíli som začal nadávať, že sprchou som zbytočne zabil čas. Stačilo aby som sa namydlil a pri príchode do práce by som bol osprchovaný. Čo už... Ako je to v našom regióne zvykom, fúkal jemný letný vánok, ktorý podobne ako jeden nemenovaný nápoj dáva krídla aj autám a kravám. Z môjho dáždnika mi párkrát spravil satelitnú anténu, s ktorou by som možno chytil aj signál z vesmíru, keby nebolo tak veľa mrakov. Posteľ mi vôbec nechýbala, veď je v nej tak teplo a mäkko. No fuj, veď som predsa nejaký chlap.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po nekonečnej polhodine cesty naším maličkým veľkomestom som dorazil do práce, unavený ako po zakáľačke. Už bez dáždnika, keďže pri štyridsiatomsiedmom pokuse nadviazať spojenie s vesmírnou stanicou som ho otrieskal o múrik a hodil po okoloidúcom autobuse. Ten ma za odmenu schladil cestárskou vlnkou tsunami. No, pochopil som, že vyzerám krajšie a slušnejšie s imidžom pacifistu. Tak som vkráčal na miesto svojho pracoviska a ponoril sa do úloh, ktoré mi vyplývajú z pracovnej zmluvy. Netrvalo dlho a znova som sa zahľadel z okna. Videl som len šedú farbu, ktorá sa postupne strácala a tmavla. Zvuk rádia sa takisto strácal v diaľke. Zrazu sa mi prisnilo o lyžovačke, sánkovačke, opekačke a napokon o pečenej kačke. Vtom ma zobudil niekto nadriadený, v prvej chvíli som ho nespoznal...snáď nezistil, že som zaspal. Po krátkej meninovej gratulácií odchádza. Výborne. Nič nezistil a ja môžem pokračovať v práci. Asi po ôsmich sekundách moja hlava padá na stôl, presnejšie na klávesnicu a na obrazovke sa zobrazuje nekonečný rad písmen. Sníva sa mi o tom, ako pracujem. Usilovný ako včielka, zaslúžim si odmenu. Znova ma niekto budí. Tentokrát usilovná teta upratovačka a pýta sa, koľko mi platia za také nadčasy. Nadával som sám na seba, kto to kedy videl, celý deň v práci prespať!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môže za to počasie. Upršané, pochmúrne a sychravé počasie uspáva ako večerníček. Veď práve preto musí byť počas pracovnej doby slnečno a horúco. Potom sú ľudia usmievaví a plní elánu. A takí musia byť aj v práci, aby na 120% plnili plány svojich zamestnávateľov. A cez víkendy, keď si chceme oddýchnuť, by malo pršať a hrmieť, aby sa nám doma dobre spalo. Asi napíšem list na meteorologický ústav, aby s tým niečo spravili. Napíšem ho však, ako inak, cez pracovnú dobu. Inokedy totiž spím.

Ľubomír Hurajt

Ľubomír Hurajt

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Stále s hlavou v oblakoch... Zoznam autorových rubrík:  CestovanieFejtónyNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu